O spoločnosti



Výbor SZS



Členovia výboru SZS


Predseda výboru SZS


Vladimír Kubovčík


VLADIMÍR KUBOVČÍK pochádza z Martina, kde sa narodil v roku 1975. Absolvoval štúdium v odbore Všeobecná ekológia na Fakulte ekológie a environmentalistiky TU vo Zvolene. Po ukončení vysokej školy v roku 1999 zostal na Katedre biológie a všeobecnej ekológie tejto fakulty pracovať; najskôr ako technik, od roku 2000 pôsobil na mieste odborného asistenta. V rámci svojej vedeckej práce sa venuje najmä paleoekológii, paleolimnológii a rekonštrukciám vývoja prostredia pomocou subfosílnych zvyškov lariev pakomárov. Z tejto oblasti obhájil na FEE v roku 2008 dizertačnú prácu a v roku 2013 habilitačnú prácu s názvom „Pakomáre (Chironomidae) v paleoekológii: rekonštrukcia vývoja prostredia s využitím subfosílnych pakomárov s apendixom Švarcenberk ako paleoekologický fenomén“. Okrem paleoekológie sa venuje aj systematickej zoológii a ekológii živočíchov. Je členom tiež Slovenskej limnologickej spoločnosti pri SAV, Slovenskej arachnologickej spoločnosti a České společnosti pro ekologii. (e-mail: kubovcik@tuzvo.sk)


1. podpredseda


Ivan Baláž


Prof. Mgr. Ivan Baláž, PhD. sa narodil v Nitre v roku 1976. Vyštudoval učiteľstvo všeobecnovzdelávacích predmetov so zameraním na biológiu a ekológiu na Fakulte prírodných vied Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre (FPV UKF v Nitre). Po skončení štúdií najskôr pôsobil ako stredoškolský učiteľ na gymnáziu v Nitre. Od roku 2003 pôsobí na Katedre ekológie a environmentalistiky FPV UKF v Nitre. Habilitoval v roku 2010 v študijnom odbore 4.3.1 „Ochrana a využívanie krajiny“. Dňa 19.9.2018 bol vymenovaný za profesora (št. odbor 4.3.1) prezidentom SR. Vo svojej vedecko-výskumnej činnosti sa venuje štúdiu ekológie a biológie drobných cicavcov (Eulipotyphla, Rodentia) v rôznych typoch prostredia so zameraním na: 1. monitoring vybraných druhov v súvislosti s dynamikou rozšírenia a pod vplyvom využívania krajiny; 2. priestorovú aktivitu; 3. vplyv výškového gradientu na synúzie a habitus drobných cicavcov; 4. monitoring populácií Microtus arvalis v poľnohospodárskej krajine; 5. vplyv urbanizovaného prostredia na spoločenstvá drobných cicavcov. Venuje sa tiež výskumu hostiteľsko-parazitologických vzťahov (blchy a drobné zemné cicavce). Výsledky vedeckej práce prezentoval formou vedeckých a odborných článkov vo viacerých periodikách, zborníkoch, na odborných seminároch a vedeckých konferenciách na Slovensku aj v zahraničí. Prof. Baláž je spoluautor metodiky monitoringu hraboša poľného (Microtus arvalis) a spracovateľ metodiky monitoringu vybraných druhov európskeho významu. Je vedúci výskumného tímu s výsledkami orientovanými na prax „Výskum rizikových faktorov v poľnohospodárskej krajine“ a vedúci tímu s medzinárodne akceptovanými výsledkami a účasťou v národných projektoch “Výskum biológie a ekológie drobných zemných cicavcov”. Je členom Slovenskej ekologickej spoločnosti pri SAV a členom Slovenskej ornitologickej spoločnosti, konzultant pre oblasť vzdelávania Zoológie, Učiteľstvo biológie na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Hradec Králové. Je v databáze expertov na posudzovanie projektov APVV (Agentúra pre podporu výskumu a vývoja) a pravidelne posudzuje projekty VEGA (Vedecká grantová agentúra). Ďalej je členom redakčnej rady vedeckého časopisu Folia faunistica Slovaca. V rokoch 2010 až 2014 zastával funkciu prodekana pre zahraničné vzťahy a rozvoj na FPV UKF v Nitre; v rokoch 2014 až 2018 bol prorektorom pre rozvoj a informatizáciu UKF v Nitre; v rokoch 2009 až 2014 bol organizátorom podujatia zameraného na popularizáciu vedy „Veda v Centre“.


2. podpredseda a editor bulletinu SZS


Michal Ambros


MICHAL AMBROS sa narodil v roku 1954 v Kyjove (Česká republika). Študoval biológiu na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave, kde sa venoval etológii exotických vtákov v experimentálnych podmienkach (diplomová práca). V roku 1978 nastúpil na výskumnú stanicu Ústavu experimentálnej biológie a ekológie SAV na Starých Horách. Tu pôsobil vo výskumnom teame zameranom na drobné cicavce a ich ektoparazity. Zameral sa hlavne na krvcicajúce roztoče a parazitológiu (rigorosum). Od roku 1984 pôsobil ako zoológ na Správe Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Ponitrie, neskôr ako jej vedúci resp riaditeľ, so zameraním na ochranu prírody a špeciálny ochranný režim v chránených územiach (postgraduálne štúdium). V súčasnosti pracuje naďalej ako odborný pracovník – zoológ na Správe CHKO Ponitrie, ktorá je organizačnou jednotkou Štátnej ochrany prírody. Počas pôsobenia v tejto organizácii sa venoval základnému faunistickému a floristickému výskumu a aplikácii vedeckých poznatkov v praktickej druhovej a územnej ochrane vybraných druhov fauny (dizertačná práca). Je autorom vyše dvoch stoviek odborných a popularizujúcich príspevkov z oblasti ekológie, faunistiky a ochrany prírody a autorom a spoluautorom piatich monografií o bionómii, rozšírení a ochrane živočíchov so zameraním na skupinu drobných cicavcov (hmyzožravce a hlodavce) na Slovensku. Zostavuje zborník Rosalia (doteraz vyšlo 21 ročníkov). Vo verejno prospešnej sfére je aktívnym členom mimovládnej organizácie Slovenský zväz ochrancov prírody a krajiny a členom správnej rady Nitrianskej komunitnej nadácie.


Člen predsedníctva


Tajomník


Peter Manko


Peter Manko sa narodil v roku 1976 v Rožňave. Detstvo a pubertu prežil obklopený Volovskými vrchmi, v ktorých trávil veľa času presúvajúc sa chôdzou, behom, či na rôznych dopravných prostriedkoch (najčastejšie bicykel, bežky, lyže, korčule). Vzťah k vode a živočíchom v nej si vybudoval najmä brodiac sa v miestnych potokoch, plávajúc, alebo pádlujúc v studených vodách nádrže Úhorná. Po maturite na rožňavskom gymnáziu P. J. Šafárika svoj vzťah k prírode a pohybu ďalej rozvíjal na Prešovskej univerzite, kde vyštudoval učiteľstvo všeobecnovzdelávacích predmetov so zameraním na biológiu a telesnú výchovu. Po štátnej skúške v roku 1999 začínal ako učiteľ prírodopisu a telesnej výchovy na základnej škole v Rožňave a od roku 2001 pôsobí na Katedre ekológie Fakulty humanitných a prírodných vied PU v Prešove. Doktorandské štúdium ekológie absolvoval externe na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a habilitoval sa na Prešovskej univerzite v odbore 4.3.4 Všeobecná e kológia a ekológia jedinca a populácií. Jeho vedecko-výskumná činnosť je zameraná na hydrobiológiu, ekológiu, faunistiku a diverzitu (prevažne) vodného hmyzu a vybrané aspekty (najmä potravnej) ekológie rýb. Ako zodpovedný riešiteľ projektov (domácich, zahraničného a medzinárodného) viedol a vedie tímy, venujúce sa výskumu ekológie a biodiverzity na Slovensku i v zahraničí, najmä na Kaukaze. Túžbu po pohybe v prírode naďalej napĺňa pri práci v teréne, ale aj vo voľnom čase pachtiac sa v rozmanitých akvatických aj terestrických biotopoch slovenskej prírody horizontálnym i vertikálnym smerom s použitím rozličných spôsobov, štýlov, techník a prostriedkov. Je autorom monografie, učebníc, autorom a spoluautorom asi 150 ďalších publikácií. Je členom redakčných rád viacerých časopisov, posudzuje projekty domácich (APVV, VEGA, KEGA) a zahraničných grantových schém. Okrem SZS je členom Slovenskej limnologickej spoločnosti, v ktorej sa istým nedopatrením nechtiac stal na jedno volebné obdobie členom výboru. (e-mail: peter.manko(a)unipo.sk)


Hospodár SZS


Slavomír Stašiov


Člen predsedníctva


Ladislav Pekárik


LADISLAV PEKÁRIK pochádza z Humenného, kde sa v roku 1980 narodil. V roku 2004 úspešne ukončil vysokoškolské štúdium zoológie na Prírodovedeckej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. Na Katedre zoológie tejto istej fakulty absolvoval aj doktorandské štúdium. Jeho vedecká práca bola venovaná habitatovým nárokom rýb. Ladislav Pekárik je druhým podpredsedom SZS. Od roku 2005 je vedeckým pracovníkom na Ústave zoológie SAV v Bratislave. Zaoberá sa ekológiou rýb, konkrétne habitatovým preferenciám, dennou dynamikou a konkurenčnými vzťahmi rýb. Popri tom sa venuje štatistickému modelovaniu. Je členom Slovenskej limnologickej spoločnosti pri SAV a České zoologické společnosti. (e-mail: ladislav.pekarik@savba.sk)


Člen revíznej komisie


Jakub Fedorčák


PaedDr. Jakub Fedorčák, PhD. sa narodil v Prešove v roku 1985. Na Fakulte humanitných a prírodných vied Prešovskej univerzity v Prešove vyštudoval učiteľstvo všeobecnovzdelávacích predmetov so zameraním na ekológiu a výchova k občianstvu. Do roku 2013 pôsobil v súkromnom sektore. V roku 2013 úspešne obhájil rigoróznu prácu na tému: Zmeny v preferenciách u slíža severného (Barbatula barbatula) v závislosti od sezónnych zmien a dĺžky tela rýb. Po obhájení rigoróznej práce nastúpil na denné doktorandské štúdium na Katedre ekológie FHPV PU v Prešove. Počas štúdia odboru Všeobecná ekológia a ekológia jedincov a populácií sa ďalej venoval ekológii rýb - konkrétne rozdielom v mikrohabitatových preferenciách sexuálnych a asexuálnych pĺžov rodu Cobitis. Po obhájení dizertačnej práce sa v roku 2017 stal výskumným pracovníkom na domácej katedre. Aktuálne je členom Slovenskej zoologickej spoločnosti a Slovenskej ichtyologickej spoločnosti. Pri riešení projektu VEGA sa podieľa na výskume parazito-hostiteľských vzťahov a rozdelenia ekologickej niky v rámci hybridných diploidno-polyploidných komplexov rýb rodu Cobitis. Počas rokov 2015, 2017 a 2018 organizoval 3 expedície zamerané na monitoring vybraných druhov sladkovodných rýb v čiastkových povodiach Bulharska v spolupráci s členmi Bulharskej akadémie vied. Vykonáva pravidelný ichtyologický prieskum v povodiach Slovenska.

Člen revíznej komisie


Jozef Oboňa


Jozef Oboňa sa narodil v roku 1986 v Bojniciach. Na Technickej univerzite vo Zvolene vyštudoval všeobecnú ekológiu a ekológiu jedinca a populácií. Po absolvovaní štúdia v roku 2014 začínal ako výskumný pracovník na Katedre ekológie, na Fakulte humanitných a prírodných vied PU v Prešove. Od roku 2018 pracuje ako odborný asistent na tej istej katedre. Počas doktorandského štúdia na Fakulte ekológie a environmentalistiky, Technickej univerzite vo Zvolene, ktoré úspešne ukončil v roku 2013, skúmal štruktúru a diverzitu spoločenstiev vodných bezstavovcov dendroteliem. Jeho terajšia vedecko-výskumná činnosť je zameraná na hydrobiológiu, ekológiu vodného hmyzu a biodiverzitu vybraných čeľadí dvojkrídlovcov. Okrem SZS je členom Slovenskej limnologickej spoločnosti. (e-mail: jozef.obona(a)unipo.sk)

Členstvo v spoločnosti

  1. Členom spoločnosti sa môže stať domáci alebo zahraničný vedecký, pedagogický a iný pracovník alebo záujemca o zoológiu.
  2. Členovia spoločnosti sa delia na riadnych a čestných.
  3. Čestným členom spoločnosti sa môže stať významný domáci alebo zahraničný zoológ, ktorý sa zvlášť zaslúžil o rozvoj zoologickej vedy na Slovensku. Čestné členstvo navrhuje predsedníctvo spoločnosti a tento návrh schvaľuje valné zhromaždenie spoločnosti. Čestní členovia spoločnosti sú oslobodení od úhrady členských poplatkov.
  4. Riadnym členom spoločnosti sa môže stať fyzická osoba so záujmom o zoológiu, písomne sa prihlási za člena spoločnosti (vzor prihlášky je prílohou týchto stanov), súhlasí s poslaním, úlohami, stanovami a ďalšími predpismi spoločnosti a uhradí členský poplatok.
  5. Nadobudnutie členstva v spoločnosti sa datuje odo dňa schválenia prihlášky predsedníctvom spoločnosti a zaplatením členského príspevku. Ak sa fyzická osoba stane členom spoločnosti v termíne od 1. januára do 30. júna kalendárneho roka zaplatenýčlenský príspevok sa počíta na tento kalendárny rok. Ak sa fyzická osoba stane členom spoločnosti v termíne od 1. júla do 31. decembra kalendárneho roka zaplatený členský príspevok sa počíta na nasledujúci kalendárny rok. Výšku členského príspevku schvaľuje valné zhromaždenie.

Poslanie a hlavné úlohy spoločnosti:


Poslaním spoločnosti je:

  1. Podporovať vedecký výskum a získavať vedeckých a iných pracovníkov k aktívnej spolupráci v oblasti zoológie na Slovensku.
  2. Sprostredkúvať výmenu informácií a propagovať výsledky zoologického vedeckého výskumu organizovaním národných a medzinárodných podujatí, ako aj edičnou činnosťou
  3. Prispievať k zvyšovaniu odbornej úrovne svojich členov. Orientovať záujem členov spoločnosti na riešenie otázok významných z hľadiska celospoločenských potrieb a záujmov.
  4. Pri plnení svojich úloh spolupracovať s pracoviskami SAV, vysokými školami, univerzitami a inými výskumnými pracoviskami, múzeami, orgánmi a organizáciami ochrany prírody SR, ako aj s vedeckými spoločnosťami doma i v zahraničí.
  5. Predkladať príslušným odborných pracoviskám a orgánom podnety k opatreniam týkajúcim sa rozvoja odboru.


Galéria